Kooikerhondje je malý až stredne veľký psík s dlhšou životnosťou, dožíva sa od 12 do 15 rokov. Výška podľa štandardu by mala byť v kohútiku u psa 37 až 42 cm a u fenky 35 až 40 cm. Váha sa pohybuje od 9 do 14 kg. Je nenáročný na starostlivosť, najmä čo sa týka srsti, nevyžaduje nejaké zvláštne úpravy, stačí ho občas vyčesať. Má „samočistiacu“ schopnosť, keď sa zašpiní po vyschnutí zo srsti všetky nečistoty opadajú. Nemá vôbec typický psí zápach. Neslintá, ani nechrápe.

Farba je vždy rovnaká, oranžovo – hnedé až červené platne na bielom základe, na ušiach má výrazné čierne „náušnice“, čo mu dáva veľmi charakteristický výraz. Jeho pýchou je biely chvost, ktorý si hrdo nesie a veselo s ním zvykne mávať. Na hlave by mal mať jasne zreteľnú bielu lysinku, farba okolo očí nesmie byť biela.

Kooikerhondje je veselý, nie však hlučný psík, veľmi závislý na svojom majiteľovi a jeho rodinných príslušníkoch, spoločenský a priateľský, nežný, bystrý, inteligentný, učenlivý, ale tiež ostražitý, odvážny a veľmi citlivý.

Kooikerhondje potrebuje tesný kontakt so svojím pánom, vlastnej rodine je veľmi oddaný, k neznámym osobám býva zdržanlivý. Je spoločenský, určite nepatrí vonku do búdy alebo do koterca, musí byť so svojou „ľudskou svorkou“. Nie je veľmi hlučný, ale keď sa cíti neisto, môže reagovať hlasným štekaním. Stále mu ostal lovecký pud, jeho tendencie čokoľvek naháňať sú vysoké, stačí ale dobre mierený výcvik.

Nie je tak temperamentný ako napr. teriéri, ale nie je to ani typický „gaučový“ psík. Bez problémov zvládne celodenné výlety alebo beh okolo bicykla. Miluje vodu a veľmi rád aportuje. Hodí sa na rôzne športy, vyniká napr. v agility, ľahko zvláda aj dogfrisbee, dogdancing, obedience (poslušnosť), flyball a mnohé ďalšie psie športy.

Je veľmi inteligentný a ľahko cvičiteľný, rýchlo a rád sa učí nové triky a povely, bavia ho napr. psie hlavolamy.

Veľmi zle znáša fyzické tresty a kričanie, jeho výcvik by mal prebiehať len cez pozitívnu motiváciu, odmenu a hru. Zlé a hrubé zaobchádzanie, či tvrdé tresty pri výchove alebo výcviku sú nielen zbytočné, ale dokonca kontraproduktívne, narušili by vzťah psa k majiteľovi a mohli by psa natrvalo poznačiť. Je veľmi vnímavý a dobre reaguje na tón hlasu, takže v prípade potreby úplne stačí pokarhanie s vyčítavou intonáciou, určite nie s výhražnou alebo zlostnou intonáciou, i hrubé okríknutie znáša ťažko. Majiteľ by mal byť pri jeho výchove láskavo, ale neústupne dôsledný a rozhodný, inak sa u tohto inak veľmi mierneho plemena môžu prejaviť sklony k dominancii.

V domácnosti je ľahko prispôsobiteľný, nenáročný, spolužitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami by malo byť bezproblémové, rovnako aj vzťah k cudzím psom či mačkám,  pokiaľ mal možnosť sa s nimi zoznámiť v rámci skorej socializácie.

Má rád deti a je im výborným spoločníkom pri ich hrách, ale je potrebné ho uchrániť pred ich divokým vyvádzaním, nie všetko im musí stolerovať. Najmä malé deti by s ním nemali ostávať bez dozoru, staršie treba poučiť, že nie je živou hračkou. Tak ako je aktívny, takisto ma rád svoj kľud a potrebuje oddychovať a je veľmi dôležité  vycítiť, kedy už chce byť sám, inak môže znervóznieť a reagovať agresívne. Pokiaľ deti tolerujú jeho potreby, je ich vzťah veľmi priateľský a pekný.

Za text ďakujeme: Mgr. Ivan Šaro, PhD. + PhDr. Lucia Šarová (Veya Feya CHS)