Číslo štandardu FCI 104

NEMECKÝ PREPELIČIAR/GERMAN SPANIEL

Krajina pôvodu: Nemecko

Dátum publikovania platného štandardu: 24. 07. 1996

Využitie: sliedič, všestranný poľovný pes

Klasifikácia: FCI skupina 8 – prinášače, sliediče, vodné psy;  sekcia 2 – sliediče, s pracovnou skúškou

Krátky prehľad histórie: Z poľovníckej literatúry možno dokázať, že poľovnícke psy podobajúce sa súčasnému nemeckému prepeličiarovi existujú po stáročia a boli využívané na sliedenie zveri. Označenie „Wachtelhund – prepeličiar“ sa môže historicky dokázať. Čistokrvný chov Nemeckého prepeličiara podľa plemennej knihy začal na prelome storočí. Zakladateľom plemena bol pes „Lord Augusta 1834 L“, ktorý pochádzal zo Staufenbergu (Horné Bavorsko). Čistokrvný chov začal na niekoľkých vhodných sukách. Spočiatku boli odchovávané len hnedé psy (niekedy s bielymi znakmi) a bielo-hnedé psy, neskôr sa príležitostne objavovali aj malé červené znaky na hlave a končatinách, nazývané pálenie. Prostredníctvom sučky „Baby auf der Schanze 1838 L“ sa v plemene objavili aj hnedí strakoši. Rudolf Friess (R.F.), ktorý počas niekoľkých desaťročí ovplyvňoval chov nemeckého prepeličiara zaviedol rozdelenie farebných variet na hnedáky a beloše. Starostlivo naplánovanými páreniami v oboch farebných rázoch sa mu podarilo vytvoriť, aj napriek úzkej východzej báze, dôležitý predpoklad pre zabránenie škodám v chove následkom úzkej príbuzenskej plemenitby. Oddelenie farebných variant sa tiež zdalo byť rozumné z hľadiska mierne odlišných charakterových vlastností týchto psov. Hnedáci ako lovci na krátku vzdialenosť od vodcu a sú ľahšie ovládateľní, strakoši sú lovci na dlhšie vzdialenosti, špeciálne pri sledovaní stopy. Rozdiely v charakterových vlastnostiach však dnes už nemožno považovať za spoľahlivý rozlišovací znak, nakoľko z rozličných dôvodov dochádzalo k početným páreniam medzi oboma variantami. Hoci sa aj v súčasnosti obyčajne oba varianty oddeľujú kvôli zachovaniu jedincov nepríbuznej krvi v plemene. Nemecký prepeličiar bol a je stále chovaný výlučne poľovníkmi ako sliedič a všestranne využiteľný poľovnícky pes.

Celkový vzhľad: Nemecký prepeličiar je stredne veľký, dlhosrstý, svalnatý sliedič  s ušľachtilou hlavou a silnou kostrou. Je dlhší ako vysoký, v žiadnom prípade nesmie budiť dojem vysokonohého.

Dôležité proporcie:
Pomer dĺžky trupu k výške v kohútiku 1,2:1.
Pomer hĺbky hrudníka k výške v kohútiku 0,5:1.
Pomer dĺžky papule k dĺžke temena 1:1.

Správanie a temperament: živý a vášnivý poľovník, priateľský a sebavedomý, veľmi učenlivý a prispôsobivý, nemá byť bojazlivý ani agresívny.
Nemecký prepeličiar je:
– vášnivý dohľadávač,
– spoľahlivý a vášnivý sliedič a stopár
– spoľahlivo hlasný na stope,
– má výborný čuch,
– nadšený aportér a spoľahlivý vo vode,
– ostrý na škodnú,
– pri zodpovedajúcej príprave a správnom vedení je samostatný, má prehľad o veľkej ploche, spoľahlivý na stope a dohľadávač, sliedič a mnohostranný úžitkový lovecký pes, pre prevažne zalesnené a vodné revíre. Vloha pre vystavovanie nebola v chove od začiatku sledovaná.

HLAVA:

Oblasť lebky: 

Lebka:  ploché temeno, primerane široké, bez výrazného výbežku tylovej kosti.
Stop: iba mierne naznačený.

Tvárová oblasť:
Nos: je veľký a tmavý so široko otvorenými nozdrami, pigmentové škvrny sú chybou, rímsky nos (klabonos) je ozdobou psa.
Papuľa:  silná, rovnomerne široký chrbát nosa, smerom nadol mierne zaoblená, nesmie byť špicatá, nemá byť kratšia ako oblasť lebky.
Pysky: rovné , suché, priliehavé, pigmentácia zodpovedá osrsteniu.
Čeľusť / Zuby:  uplný chrup so 42 zubami podľa zubného vzorca (pohľad spredu):
Vpravo          M  P  C  I  I  C  P  M          Vľavo
Horná čeľusť    2  4  1  3  3  1  4  2          horná čeľusť
sánka                3  4  1  3  3  1  4  3          sánka
I- rezáky; C-očné zuby; P-premoláre; M-moláre
Rezáky hornej čeľuste ako nožnice presahujú cez spodné, kliešťový zhryz sa toleruje, zuby sú dobre vyvinuté, chrup je silný.

Líca: suché, koža priliehajúca, jarmové oblúky nemajú vystupovať.
Oči:  stredne hnedé, pokiaľ možno čo najtmavšie, stredne veľké, uložené mierne šikmo, nemajú byť vystupujúce alebo zapadnuté, tesne priliehajúce viečka, spojovka nie je viditeľná. Mihalnice na okraji viečka.
Uši: vysoko a široko nasadené, ploché, ležia tesne za očami bez toho, aby sa stáčali, nie sú hrubé, mäsité alebo handrovité. Rovnomerné, cez okraje uší presahujúce osrstenie. Uši natiahnuté dopredu dosahujú po ňucháč.

KRK: silný, šija svalnatá, tupým uhlom prechádza do kohútika, bez voľnej kože a bez laloku plynule prechádza do hrudníka.

TELO:
Horná línia: v jednotlivých častiach tela rovná, plynule prechádza, kríže mierne klesajú, chvost je nesený v predĺžení chrbtovej línie alebo trochu spustený.
Kohútik: silný a výrazný.
Chrbát: krátky a pevný, bez priehlbinky za kohútikom.
Bedrá: svalnaté, vyzerajú byť široké.
Kríže: mierne šikmé, v žiadnom prípade nesmú byť prestavané, trochu nižšie ako kohútik.
Hrudník: pri pohľade spredu oválny, pri pohľade zboku dosahuje hlbšie ako po lakte. Hrudný kôš dlhý, rebrá dobre klenuté, ale nie sudovité alebo ploché.
Spodná línia a brucho: od posledných voľných rebier primerane vtiahnuté. Pokiaľ možno aj spodná strana je bohato osrstená krycou srsťou a podsadou.

CHVOST:  v pokoji nesený rovno v predĺžení chrbtovej línie alebo spustený, pri pozornosti alebo vzrušení  mierne zdvihnutý, stále v pohybe. Aby sa predišlo zraneniam, skracuje sa šteňatám do troch dní po narodení najviac o jednu tretinu. V krajinách, kde je kupírovanie zakázané, sa môže ponechať neskrátený.

KONČATINY
Hrudníkové končatiny:
Celkový vzhľad:  pri pohľade spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku sú postavené dobre pod telom, kolmé na zem a dobre zauhlené.
Plecia: svalnaté, šikmo dozadu uložené lopatky.
Ramená:  v pohybe sa pohybujú tesne pri hrudníku.
Lakte: tesne priliehajú k telu, nesmú byť vtočené ani vytočené.
Predlaktie: rovné, prepojenie s kĺbom nemá byť rachitické.
Kĺby nadprstia (carpus): silné
Zápästie: mierne zošikmené dopredu.
Labky: lyžicovité. Mačacie a zajačie labky nie sú žiaduce. Prsty musia byť dobre uzavreté. Vankúšiky sú pevné, odolné, dobre pigmentované, s mocnými, prirodzene sa opotrebujúcimi pazúrikmi.

Panvové končatiny:
Celkový vzhľad:   pri pohľade zboku dobré zauhlenie v kolene a päte, pri pohľade zozadu rovné a paralelné, ani sudovitý ani kravský postoj, silné kosti.
Stehná: široké a veľmi svalnaté, dobré zauhlenie medzi panvou a stehnom.
Kolená:  silné, s dobrým zauhlením stehna a predkolenia.
Predkolenie: dlhé, svalnaté a šľachovité.
Päty:  silné
Podpätie: krátke, zvislé.
Labky: ako predné.

POHYB: plynulý a priestranný, končatiny sa pohybujú paralelne a rovno popri tele.

KOŽA: Pevná, tesne priliehajúca, bez vrások a pigmentácie

OSRSTENIE:
Srsť: silná, tesne priliehavá, väčšinou mierne zvlnená, niekedy aj kučeravá (ako astrachán) alebo plocho a tesne priliehavá, s hustou podsadou. Nie príliš dlhá alebo riedka či dokonca hodvábna. Na šiji, ušiach a na krížoch je srsť často kučeravá. Na zadnej časti končatín, ako aj chvoste je bohaté osrstenie – zástavy. Po oboch stranách hrude je často hriva (žabó), aj brucho je dobre osrstené. Papuľa a oblasť lebky: srsť krátka, ale veľmi hustá. Uši sú pokryté kučerami alebo hustou, zvlnenou srsťou, ktorá presahuje aj cez vnútorný okraj. Priestory medzi prstami sú husto osrstené, ale srsť nemá byť príliš dlhá.

Farba:  Nemecký prepeličiar sa chová v dvoch farebných varietách:
a) jednofarebná hnedá, zriedkavejšie aj červená*, zahŕňajúca všetky sa vyskytujúce odtiene (ako líška alebo jeleň). Často s bielymi alebo belavými znakmi na hrudi a prstoch.
b) hnedý, zriedkavejšie aj červený* sivko, základom sú hnedé, príp. červené* chlpy husto premiešané s bielymi. Často s hnedou, príp. červenou* hlavou a platňami alebo plášťom cez celý chrbát. Do tohto farebného rázu patria aj strakoše so základnou farbou bielou a veľkými hnedými, príp. červenými* platňami a tigre, pri ktorých je základná biela navyše postriekaná alebo bodkované hnedými, príp. červenými chumáčmi srsti, i keď pochádzajú z jednofarebných rodičov.
Pri oboch rázoch sa vyskytujú červené* znaky (pálenie) nad očami, na papuli, končatinách a okolo konečníka.
*červená = všetky existujúce odtiene (líška, srnec, jeleň)

Výška a hmotnosť:
Výška v kohútiku: psy 48–54 cm, suky 45–52.
Hmotnosť: varíruje a zodpovedá kohútikovej výške, približne medzi 18–25 kg, suky sú o niečo ľahšie ako psy.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky a  jej vplyvu na zdravotný stav, pohodu psa a jeho schopnosť byť využitý pri práci, na ktorú bol určený.
Výrazný stop,
Chýbanie jedného prvého premoláru P1
Príliš hlboké voľné pysky,
Tesne nepriliehajúce viečka,
Príliš úzke zvukovody (predispozícia na problémy s ušami)
Sudovitý hrudník,
Vysokonohý alebo jemnej kostry
Jemná, riedka alebo hodvábna srsť, málo osrstené brucho, Ušnice ukončené kožou.
Mierne odchýlky vo výške a hmotnosti stanovenej štandardom

Hrubé chyby:
Problémy s kožou (dermatitída, atópia),
Chýbajúce zuby (okrem jedného premoláru P1)

Vylučujúce chyby:
Jedince agresívne alebo príliš plaché
Jedince, ktoré vykazujú telesné abnormality alebo poruchy v správaní, musia byť vylúčené z posudzovania
Slabá povaha, strach zo streľby a zveri,
Hrubé chyby chrupu (predhryz, podhryz, skrížený zhryz).
Ektropium, entropium,
Čierna farba srsti
Psy – samce musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
Iba funkčne a klinicky zdravé jedince, s typickými črtami plemena by sa mali využívať na chov.